Diel 3.

Stroj času (nahliadnutie do minulosti)

             Roky prelomové 1986 – 1990

     Zvonenie... Zvoní mi v ušiach... To zvoní na prestávku alebo na hodinu? Nie, trvá akosi pridlho... Zazvonil zvonec a rozprávke bol ... koniec. A ľudia na uliciach v chladných novembrových dňoch 1989 odzváňajú koniec jednej celej epochy. Štrngajú symbolicky  kľúčmi – kričia : ,, Slobodu! Slobodu! Chceme demokratické voľby! Jakeši, končíme!“ A naozaj – končí epocha vlády jednej strany, ktorá sa prejavovala neslobodou aj v školstve.

      Ale kým k tomu prišlo, bežala prestavba. V škole aj vo svete. M.Gorbačov v ZSSR odštartoval perestrojku a prestavba prebehla aj v našej škole. Bolo treba riešiť nedostatok tried a zrušiť popoludňajšie vyučovanie – tak sme prestavali šatne na nové triedy. V Sovietskom zväze sa chválili glasnosťou – nahlas hovorili o chybách minulosti a potrebe zmien – a u nás náš pán riaditeľ v novinách hlasne pochválil všetkých, ktorí nové triedy pomáhali vybudovať – rodičov aj učiteľov. Štvorke nič nechýbalo , aby mohla napredovať.

      V prvom rade napredovala v počte žiakov. Do školy ich chodilo už vyše 750 a boli rozdelení do 24 tried. Okrem pravidelného plnenia povinností sa žiaci veľmi aktívne zapájali do mimovyučovacej činnosti . Ponuka krúžkov na škole bola veľmi bohatá, učitelia sa s radosťou venovali talentovaným žiakom aj na úkor svojho osobného voľna. A výsledky ich spoločného úsilia sa začali prejavovať.

      V umeleckej oblasti okrem recitačných súťaží Puškinov pamätník a Hviezdoslavov Kubín, kde viacerí naši žiaci postupne získavali ocenenia v obvodných, ale aj okresných kolách, zaujali naši žiaci aj speváckych súťažiach Melódie priateľstva a Putujeme za ľudovou piesňou. V písaní vlastnej tvorby uspeli v okresnom kole Husárová a Buchlovičová. Obe postúpili do krajského kola. Významnou udalosťou tohto obdobia bolo založenie dychového súboru Ohník, v ktorom sa do tajov hudby pod taktovkou pána Michala Kollára zaúčalo 75 žiakov. Popri divadelnom, tanečnom a speváckom krúžku tak začal úspešnú činnosť ďalší umelecký súbor, v ktorom sa postupne vystriedalo niekoľko desiatok nádejných hudobníkov a ktorý nás reprezentoval na rôznych podujatiach umeleckého a spoločenského charakteru.

    Vo vedomostných súťažiach sa nám už tradične darilo v Pytagoriáde a Matematickej olympiáde. Mimoriadne úspešný rok bol 1988/89 , keď žiaci M.Ondík, J. Nagy získali v okresnom kole 1. miesto,  J.Pataj druhé miesto. Úspešne nás reprezentovali aj v krajskom kole. Popri matematike sme žali úspechy  aj v ďalších vedomostných súťažiach, hlavne v chémii, kde P.Kosnáč obsadil 1. a J.Nagy 3.miesto s postupom do krajského kola.

    V športových súťažiach sa roztrhlo vrece so športovými úspechmi tiež v školskom roku 1988/89. Dlhodobá trpezlivá práca športových krúžkov začala prinášať ovocie. V kolektívnych športoch sa nám darilo nasledovne:

Basketbal dievčatá -  1.miesto v okresnom kole, účasť v krajskom kole.

Volejbal dievčatá - 1.miesto v OK, 3. miesto v KK.

Hádzaná dievčatá  - 3.miesto v OK.

Gymnastika dievčatá – 1.miesto v súťaži družstiev, L. Uhnáková 1. miesto v jednotlivcoch.

Atletika – 4. miesto v okresnom kole, M. Nemec majster okresu a kraja v behu na 60 metrov.

Popri tom úspechy v cyklistike, cezpoľných behoch, plávaní, hliadkach , pódiových skladbách... V závere prvej dekády života našej školy sme slávili mnohé úspechy.

         A potom ... zvonenie. Zvonenie na uliciach, ktoré symbolicky jednu éru ukončilo a druhú začalo. Na základe demokratických zmien bola aj na našej škole zrušená vedúca úloha Komunistickej strany Československa. Vytvorilo sa učiteľské fórum, ktoré riešilo vyslovenie dôvery a nedôvery vedúcim pracovníkom a prípravu nových volieb. Na základe nich riaditeľom zostal pán Behul a zástupkyňami sa stali pani Klainová a pani Čuková. Pod novým vedením škola nazrela do 90.-tych rokov. Čo ju v nich čaká? Ako sa na nej podpíše nová doba?

 

Diel 2.

Stroj času (nahliadnutie do minulosti školy)

              Prvé kroky a  roky našej školy

 

   Zima, dážď, všade plno blata. Všetci sú mokrí, uzimení, zablatení. Okolo pobiehajú vojaci... Nie, nebojte sa, milí čitatelia. Naším strojom času sme sa neposunuli až do čias vojny. Práve naopak, posunuli sme sa o päť rokov dopredu. Je 19. máj 1985 a my sa nachádzame na okresnej spartakiáde v Leviciach, na ktorej cvičili aj žiaci našej školy. V ten deň bolo mimoriadne zlé počasia, ale všetci cvičenci podali obetavé výkony.(Mimochodom, niektorí z nich vystúpili aj v Prahe na celoštátnej spartakiáde. To ešte nikto netušil, že to bude posledná spartakiáda). A kým si naši žiaci utierajú zo svojich tiel posledné zvyšky blata, poďme spolu s nimi rekapitulovať uplynulých päť rokov.

   Počet žiakov novej školy aj počet tried sa veľmi rýchlo zvyšoval. Žiakov bolo vyše 650 , v triedach sa ich tiesnilo veľakrát 33 až 39, v niektorých rokoch ich bolo aj 40 v triede. Pribúdalo prvákov až počet tried vzrástol v školskom roku 84/85 z pôvodných 16 na 24! A keďže škola nie je nafukovacia, muselo sa prejsť aj na poobedňajšie vyučovanie! To si už dnes vedia predstaviť len pamätníci tých čias... Aaa, zimný podvečer, všade tma, a vy práve píšete písomku z matiky! No ale dosť bolo hororov!  Bolo jasné, že do budúcnosti s tým bude treba niečo robiť.

   Škola žila svojím životom plným plnenia školských povinností, žiaci sa okrem učenia zapájali aj do krúžkovej činnosti( úplne prvé fungovali na škole technický, zdravotnícky, klub medzinárodného priateľstva, fotografický a turistický krúžok, neskôr sa naplno rozvinula činnosť mnohých ďalších). Uskutočňovalo sa mnoho podujatí a súťaží, z ktorých mnohé boli poplatné tej dobe – Mesiac československo-sovietskeho priateľstva, Puškinov pamätník, Partizánsky samopal, Čo vieš o ZSSR, Beh februárového víťazstva... Ale boli to zároveň súťaže, v ktorých sa presadzovali naši žiaci na obvodných, okresných, krajských, občas aj na celoslovenských kolách.

   Úplne prví známi víťazi našej školy boli  v školskom kole Puškinovho pamätníka v roku 1980. Títo žiaci stoja na začiatku toho ohromného zoznamu aktívnych žiakov, ktorí sa počas štyridsiatich rokov zapájali do rôznych súťaží, reprezentovali našu školu, okres i kraj na rôznych stupňoch súťaží. Zaslúžia si, aby sme si ich pripomenuli: R.Harmadyová, R. Kováčová, A.Keltošová, E. Buzášová, T.Oklepková, I.Brozman.  Pripomeňme si aj niektorých úspešných žiakov vo vyšších kolách:Kačiová 2.miesto, Hrnčiariková a  Šabík 3.miesto v okresnom kole súťaže Hviezdoslavov Kubín, Bónová v súťaži aranžovanie rastlín postúpila až do celoslovenského kola, Novosad 1.miesto v OK Pionierskej Pytagoriády, naše zdravotné hliadky vyhrávali v okresných kolách a postupovali na krajské kolá súťaže, v Tlmačskej latke v skoku do výšky množstvo ocenení. Vyvrcholením športových úspechov bolo 1.miesto Bariakovej v krajskom kole v skoku do výšky, R.Stehno skončil tretí vo vrhu guľou.

   Úspechy postupne pribúdali a vyvrcholením prvých piatich rokov našej školy boli oslavy Dňa detí v júni 1985, keď sa uskutočnil Jarmok dobrej zábavy s množstvom zaujímavých disciplín a slávnostná akadémia v Družbe, kde sa predstavili žiaci kultúrnym programom.

   Prvých päť rokov je za nami. Škola sa úspešne etablovala medzi ostatné školy, ale stoja pred ňou mnohé výzvy. Ako si s nimi poradila?

 

Diel 1.

Stroj času ( nahliadnutie do minulosti) –          Slávnostné otvorenie novej školy

 

 Bolo že to radosti a slávy v ten pekný septembrový deň neďaleko Podlužianky.

Sotva sa medveď Míša s plačom rozlúčil s olympijskými hrami v Moskve, športovci sa rozutekali na všetky sveta strany a zatvorili sa brány športovísk, na 48 stupni, 12 minútach a 59 sekundách severnej šírky a 18 stupňoch, 36 minútach a 29 sekundách východnej dĺžky, čiže u nás v Leviciach, prihodilo sa čosi nevídané! Otvorili sa brány celkom novej, novučičkej školy. Mesto Levice sa dynamicky rozvíjalo, pribúdalo tzv. Husákových detí, narodených v sedemdesiatych rokoch 20.storočia, a kapacita dovtedajších škôl už bola naplnená. Tak pribudla nová, v poradí štvrtá. Preto aj získala svoj dodnes používaný neoficiálny názov – Štvorka.

   Písal sa deň 1.september 1980 a na nádvorí novej školy sa zhromaždilo množstvo budúcich žiakov tejto školy. Podaktorí s obavami, čo ich čaká, niektorí možno aj so slzičkami na krajíčku, ale väčšinou veselí, usmievaví, všetci pekne vyobliekaní ako sa na takúto slávnostnú chvíľu patrí. Všetci stáli na rovnakej štartovnej dráhe – teraz nebolo medzi nimi rozdielu, kto je starší, skúsenejší a kto je naopak neskúsený nováčik. V tejto škole boli nováčikmi všetci. Kým prebiehali slávnostné príhovory, ako sa na takúto chvíľu patrí, mnohým hlavou prebiehali myšlienky: Čo nás/ma čaká vnútri? Bude mi tu lepšie ako na predchádzajúcej škole? A hlavne, akí budú títo, pre mňa noví, učitelia?

   My môžeme prezradiť, že pedagogický zbor bol vytvorený z učiteľov a vychovávateľov z 13 škôl a riaditeľom sa stal pán L. Behul, zástupca riaditeľa bol pán Š. Jonis. Celkový počet žiakov bol 493, ktorí chodili do 16 tried.  Po slávnostnom otvorení sa všetci odobrali do svojich tried. A čo ich tam čakalo?

       To sa dozvieme v ďalšom pokračovaní nášho stroja času onedlho!